Ľudovít Štúr
My chytili sme sa do služby Ducha, a preto prejsť musíme cestu života tŕnistú...
Ľudovít Štúr
Najväčšia každého a aj národa povinnosť je byť k samému sebe úprimným, a to aj my byť musíme, musíme mať, keď chceme ďalej prísť a žiť, tú silu všetko si vyznať a potom zase silu to robiť a na napravení pracovať, inakšie budeme tam viaznuť, kde sme dosiaľ viazli...
Rubriky
Skutočný príbeh ako sa z ateistu stal kresťan Skutočný príbeh ako sa z ateistu stal kresťan

Bola som ateistka. Neverila som, ze Boh existuje. Rodicia ma k viere nikdy neviedli, aj ked svadbu mali v evanjelickom kostole a povazuju sa za evanjelikov. Obe moje stare mamy pravidelne a vene navstevovali evanjelicky kostol a tak som sa sem-tam na Vianoce v kostole objavila s nimi. Ja som sa vsak povazovala za ateistku, ved ani pokrstena som nebola ako male dieta, lebo moj otec to nedovolil.
Anna
Kniha kníh - Biblia Kniha kníh - Biblia

Najinterpretovanejšia na svete – aj taký prívlastok má kniha kníh. A výpočet „naj“ spojených s Bibliou sa tým zďaleka nekončí. Najčítanejšia, najprekladanejšia (viac ako 500 jazykov), najviac vydávaná (393 miliónov výtlačkov v roku 2006)... Čím si zaslúžila takú pozornosť?
Sen či realita? Sen či realita?

Pri konci pobytu som tam zazrel niekoho nového. Áno, bolo to dievča. Zo začiatku som si ju vôbec nevšímal ale prišiel čas kedy uprela svoje oči na mňa a donútila moju myseľ pracovať.
Ľubo
Lekcia šoférovania Lekcia šoférovania

Predstavte si tiché, maličké mesto, v ktorom stretnúť auto na ceste znamená mať veľké šťastie. Alebo nešťastie?
Bývala som na veľmi tichej ulici plnej rodinných domčekov, peknou prírodou neďaleko s menším parkom a jazerom. Nuž, ale všetky výhody majú aj svoje nevýhody. Tá moja bola, že som bývala za veľmi ostrou zákrutou. Niekto si môže povedať, že “Pch! Veď to nič nie je!” To som si myslela aj ja až toho jedného pre mňa osudného dňa.
Kika
Zlozvyky a zlé návyky Zlozvyky a zlé návyky

Raz som počul o pokuse, ktorý robili s malými deťmi v predškolskom veku. Jedno po druhom ich privádzali do miestnosti, kde ich čakal človek s jedným chutným bonbónom. Ten vždy každému dieťaťu vysvetlil, že si potrebuje na chvíľku odskočiť, a keď sa vráti, tak mu dá za odmenu 2 bonbóny, ale iba v prípade, ak nezje ten, ktorý tam nechá na stole. Drvivá väčšina detí to nevydržala a po chvíľke si bonbón zobrala a zjedla. Ako by sme obstáli my v prípade, že by nám tam dali vec, pre ktorú máme slabosť?
Pablo 1985
© 2010 bibliaaty.sk
Načítavanie...