Žatva
Vtedy povedal svojim učeníkom: Žatvy je mnoho, ale robotníkov je málo. Teda proste Pána žatvy, žeby vyslal robotníkov do svojej žatvy. Mat. 9, 37.38
Vždy som si pri tomto malom podobenstve predstavoval žatvu – pole, na ktorom je zasiata pšenica. Jedno pole, jeden druh obilniny. Obrovské krásne zlatisté pole. No neskôr som si uvedomil, že to môže byť tá najhoršia zasiata obilnina. Čo si myslíte... prečo? Odpoveď je jednoduchá. Nájdeme ju u Matúša v 13,25 „Ale kým ľudia spali, prišiel jeho nepriateľ a nasial kúkoľa medzi pšenicu vonkoncom po poli a odišiel. " Čo sa stalo potom? Keď potom vzrástla bylina a doniesla plod, vtedy sa ukázal i kúkoľ! Ako vraví Písmo: dobré semeno, teda pšenica sú synovia kráľovstva a kúkoľ sú synovia toho zlého. Spočiatku nemožno rozoznať kúkoľ od pšenice, tak ako nevidíme do sŕdc ľudí, ktorí sú navonok dobrými kresťanmi ako tá pšenica. Kristus nám radí: „Nechajte oboje rásť až do žatvy, a v čas žatvy poviem žencom: Zoberte najprv kúkoľ a poviažte ho do snopov na spálenie, ale pšenicu zvezte do mojej stodoly. A ako vieme žatva je skonanie sveta a ženci sú anjeli. No keď som premýšľal ďalej, uvedomil som si, že to nie je pole.... sú to polia, mnoho polí. Už si nepredstavujem pole, na ktorom je zasiata pšenica. Predstavím si polia, na ktorých je zasiata kukurica, repka olejná, žito, slnečnica....môžu predstavovať iné denominácie, skrátka akékoľvek skupiny ľudí. Ale môže to byť i pole pusté, pole neúrodné, pole plné buriny. Pole kde žiaľ evanjelium nebude, resp. nikdy nebolo prijaté ba priam odmietnuté. Verím, že Kristus mal na mysli veľkú žatvu veľa polí. Predstavte si v dnešnej dobe, že by mal jeden kombajn žať pole o veľkosti 500 hektárov. Pre poľnohospodára by to bola krutá predstava. No vyjadruje to množstvo práce, o ktorej hovoril Kristus. Práve v dnešnej dobe sa nás to tak veľmi úzko týka. My ako robotníci – kresťania, nechodíme alebo nemali by sme chodiť len za pohanmi, nie za jednou skupinou ľudí. Kristus si nevyberal vhodnú spoločnosť, chodil k chudobným, chorým, či už boli veriaci alebo neveriaci. Samozrejme za farizejmi, teda i radovými židmi, pohanmi, vyznávačmi čohokoľvek. Kristus sa pred nikým nezastavil a nikoho neodmietol. Preto „išli za ním mnohé zástupy z Galilee, z Desaťmestia, z Jeruzalema, z Judska i zo Zajordánia. Nehľadel na pochybnú spoločnosť s nechuťou (ako dnes väčšina ľudí), ale s láskou a ochotou aj napriek odmietaniu, potupe či hanbe.
V skutkoch apoštolov 9.15 Kristus hovorí vtedy ešte o Saulovi, že „je vyvolenou nádobou, aby zaniesol moje meno i pred pohanov i pred kráľov i pred synov Izraelových. A tak sa Pavol dal na dlhú cestu kázania najmä pohanom. Ale tiež aj pred kráľov i pred synov Izraelových. I samotný Pavol bol príkladom človeka z „vlastných“ radov, bol to predsa žid – farizej. Aj on sa obrátil a pochopil Kristovo posolstvo. Ale nie vždy to tak bolo.
V Lukášovi 7,30 čítame: „Ale farizeovia a zákonníci pohrdli radou Božou sami proti sebe nie súc pokrstení od neho. V tej dobe, v dobe ranného kresťanstva, bola žatva skutočne veľká nielen pre Pavla, ale i pre ostatných apoštolov. Aj pre nás je toto posolstvo rovnako dôležité. Príklad Krista je obdivuhodný. Nerobil, a ani nerobí rozdiely v spoločnosti. Prijal samaritánku, prostitútku, liečil, uzdravoval malomocných, ku ktorým sa nik nechcel ani priblížiť. Aj v dnešnej dobe je to tak, že si vyberáme spoločnosť, v ktorej chceme byť, v ktorej sa cítime dobre. Podobne sa správali aj učeníci. Keďže vedeli akí ľudia v tej dobe boli a aká spoločnosť sa formovala. No viac než oni to vedel Kristus. Vedel to oveľa lepšie, pretože pochopil, že všade kde je, je treba pomôcť a hlásať evanjelium bez rozdielu. Aj dnes máme predsudky a výhovorky ísť ku všetkým. Sám Kristus povedal vo svojej známej 24. kapitole, ktorá predpovedá dej tohto sveta až do doby konca v 14. verši, že „toto evanjelium kráľovstva bude hlásané po celom svete na svedectvo všetkým národom (opäť každému, teda VŠETKÝM
NÁRODOM ) a potom príde koniec.
“ Potom si možno viac uvedomíme posolstvo Ježiša Krista z Matúšovho evanjelia 9,37, ktoré hovorí o veľkej žatve. Každý z nás by mal byť robotníkom a zodpovedne si plniť svoju prácu. No taktiež ako hovorí druhý verš i modliť sa, aby náš Pán vyslal ďalších robotníkov.
Vonku, všade okolo nás, sú ľudia, ktorí potrebujú počuť evanjelium. Možno nie len to. Možno potrebujú len súcit, útechu, či lásku. Po svete chodí množstvo sklamaných a strápených ľudí, ktorí potrebujú našu pomoc. Ľudia v dnešnej dobe často nedávajú najavo svoje problémy a starosti. Nesú svoje bremeno sami pod ťarchou vín. Verím, že často takýchto ľudí v živote stretávame. Matky v rodinách, deti, bezdomovci, ale aj priatelia, známy, dokonca aj naši bratia a sestry, jednoducho ľudia okolo nás. Preto sa treba rozhodnúť už dnes či chceme byť tou pšenicou, ktorou sú synovia kráľovstva alebo kúkoľ, teda synovia toho zlého. Verím, že odpoveď je jasná.
Našou povinnosťou, ako kresťanov, je odzrkadľovať Ježišov charakter a Jeho lásku, len tak môžeme pomáhať a byť užitoční. Pretože žatvy je mnoho, ale robotníkov je málo. A tak spolu prosme Pána žatvy, aby vyslal robotníkov do svojej žatvy, aby mohlo byť evanjelium kráľovstva hlásané po celom svete na svedectvo všetkým národom.

Hodnotenie: ******
- Váš prehliadač nepodporuje jazyk JavaScript a preto nie je možné zobraziť príspevky.
O dokumente
Autor: Martin
Vložil: Martin
Vytvorené: 25.02 2008
Prečítané: 5754x
Iné tituly
Žiadosti tela vs. život podľa Ducha Žiadosti tela vs. život podľa Ducha

Čo je to sloboda? Väčšina ľudí si pod týmto pojmom predstavuje určitý druh svojvôle. Vlastne sa dá povedať, že keď som slobodný, tak robím to, čo sa mi páči. Aj v Písme môžeme nájsť množstvo príkladov ľudí, ktorí vnímali slobodu ako svojvôľu.
Pablo 1985
Pokušenia a skúšky Pokušenia a skúšky

Ako kresťania sme každý deň postavení do rôznych pokušení a skúšok. Poďme sa spolu zamyslieť nad príbehmi dvoch mužov. Poslúžia nám ako príklady. Jeden negatívny a druhý pozitívny.
Pablo1985
Minulosť – Tvoj spojenec, nie nepriateľ Minulosť – Tvoj spojenec, nie nepriateľ

Všetko čo sa stalo v minulosti v Tvojom živote, Ti má byť v konečnom dôsledku na úžitok a ponaučenie. Pán Boh nám dáva možnosť poučiť sa predovšetkým z chýb druhých ľudí, aby sme nemuseli na vlastnej koži okúšať bolesť, ktorou si už prešli tí pred nami. Minulosť je plná dobrých rád a poučení, ktoré sú pre dnešok veľmi cenné.
Pablo 1985
Tajomná chrípka Tajomná chrípka

Je piatok poobede a ty sa autom vraciaš domov. Ladíš rádio. Správy hovoria o nejakej bezvýznamnej veci : v nejakej ďalekej dedine zomreli traja ľudia na nejakú neznámu chrípku, o ktorej nikto nikdy nepočul.
Zlozvyky a zlé návyky Zlozvyky a zlé návyky

Raz som počul o pokuse, ktorý robili s malými deťmi v predškolskom veku. Jedno po druhom ich privádzali do miestnosti, kde ich čakal človek s jedným chutným bonbónom. Ten vždy každému dieťaťu vysvetlil, že si potrebuje na chvíľku odskočiť, a keď sa vráti, tak mu dá za odmenu 2 bonbóny, ale iba v prípade, ak nezje ten, ktorý tam nechá na stole. Drvivá väčšina detí to nevydržala a po chvíľke si bonbón zobrala a zjedla. Ako by sme obstáli my v prípade, že by nám tam dali vec, pre ktorú máme slabosť?
Pablo 1985
© 2010 bibliaaty.sk
Načítavanie...