Sen či realita?
Ľubo
(1986)

pridané 22.11 2008

   Prišlo zimné ročné obdobie a sním otázky ako stráviť zimne sviatky či Silvester. Práve som sedel v kostole a zadumano som premýšľal, čo podniknúť. Videl som ako prichádzal ku mne pastor tak som sa jemne zahniezdil a očakával som čo mi bude rozprávať. Podal mi ruku a láskavým hlasom sa mi prihovoril. Rozprával mi, že organizuje zimnú lyžovačku a že tam bude veľa mladých ľudí. Spomínal minule roky, čo tam zažili a opísal Silvester. Rozlúčil sa slovami, aby som nad tým popremýšľal. Hneď som šiel za mojimi priateľmi a vyrozprával som im o výlete. Boli mierne nadšení lebo mali pochybnosti s náplňou chaty, že nevedia lyžovať a že to nebude pre nich. No po dlhom rozprávaní sa dali dáko ukecať a súhlasili. Dokonca sa dali prehovoriť aj na snowboardy a tak sme si všetci traja pokupovali tie nebezpečné hračky.

 

     Prišiel ten okamih kedy sme opúšťali svoje domovy a vybrali sme sa na dlhú cestu do Račkovej doliny. Bolo tam veľmi nádherne prostredie ale nechcem vám opisovať čo sme tam všetko pozažívali ale to, čo zmenilo a silno zasiahlo môj život. Pri konci pobytu som tam zazrel niekoho nového. Áno, bolo to dievča. Zo začiatku som si ju vôbec nevšímal ale prišiel čas kedy uprela svoje oči na mňa a donútila moju myseľ pracovať. Začal som si ju všímať bo sa zdalo akoby jej pohľad mi chcel niečo povedať. No nebol to len jeden pohľad i moji priatelia mi povedali, že par krát zazreli ako sa na mňa pozerá. V duchu som si povedal: ,, Tak na tej holke niečo musí byť ´´ Rozhodol som sa, že to zistím. Možno, že sa naše pohľady aj stretli ale naše slova nie. Raz, keď sme boli na svahu, som ju zbadal ako sa pokúšala zdolať kopec na snowboarde a rozhodol som sa, že na ňu prehovorím a trošku jej poradím. Nie že by som bol profík, vtedy som stál na boarde len par dni, ale dlhoročné skúsenosti na lyžach spravili svoje. Nuž neskoro, stála pri nej jej kamarátka a môj plán bol prekazený. Tak som sa len pristavil a pár slov prehovoril s jej kamarátkou pretože som ju poznal. Na konci dňa ako sme odchádzali zo svahu sa mi podarilo vystihnúť chvíľu keď bola sama. Hanblivo som sa jej prihovoril a nadviazal rozhovor.

     Kale ndárová strana sa pretočila a nastal Silvester. Ten prelomový deň kedy si ľudia dávajú predsavzatia a cítia teplo domova. Aj keď ten rok som si nedal predsavzatie, vedel som, že Pán ma prichystané niečo veľké. Ten večer si doposiaľ veľmi dobre pamätám. Pozerali sme film s mojim obľúbeným hercom. Okolo mňa boli moji priatelia a pri mne volná stolička na kt. si sadlo to dievča zo záhadným pohľadom. Počas filmu som zacítil niečo na ramene. Zaspala a jej hlava zablúdila v snení na mojom ramene. Moje srdce sa rozbúchalo a ja som zatúžil ju spoznať bližšie. Ráno sme si pobalili veci a vydali sa na cestu späť domou. No v aute snami sedelo i to záhadne dievča. Keďže sme šli cez Martin tak sa nás spýtala, že či ju nemôžeme zobrať. Bez váhania sme súhlasili. Celou cestou som premýšľal nad vhodnými slovami na rozlúčenie. Podozrivo ma nič nenapadalo. Auto zastavilo a slečna sa rozlúčila s mojimi priateľmi a vystúpila z auta. Vystúpil som aj ja. Podal som jej kufre a objal, pobozkal na líce a pošepol : ,, Pán s tebou ´´ Keďže bola zo zahraničia tak som si kontakt ani nebral pretože som vedel, že sa už nikdy neuvidíme. Prišiel som domou - späť do reality.

     Prešlo pár dní a jedného večera si ma niekto autorizoval na icq. Asi viete kto to bol. Nadviazali sme spojenie a začali sme debatiť. Rozprávala mi svoje čerstvé skúsenosti s Pánom. Bol som s toho veľmi nadšený. Od toho dňa som sa za ňu modlil ráno i večer. Túžil som aby spoznala Boha ako svojho priateľa. Neskôr som sa začal za ňu modliť ako za svoju vlastnú osobu. Zapáčila sa mi a túžil som sa s ňou zdieľať. V Trnave sa na jar uskutočnil jeden koncert na ktorom mala byt aj ona. Veľmi som sa tešil na deň koncertu a to že sa stretnem s ňou. Bola to neobyčajná sobota. Bol som tam opäť so svojimi priateľmi ktorých môžem kľudne nazvať ako RODINA. Ako sme vypisovali registráciu tak sa tam zrazu objavila aj ona. Všetci sme sa privítali a šli sme si spolu sadnúť. Celu cestu som sa modlil k Pánovi aby som mohol sedieť s ňou. Nikomu som nepovedal o tej túžbe. Všetko som vložil do rúk môjho Boha. Niekto môže povedať, že náhoda, no ja verím, že to Pán dávno všetko pripravil. Na koncerte som celý čas mohol sedieť pri nej a zhovárať sa. Bol som moc šťastný, že si sadla práve pri mňa keď mala toľko volných miest na sedenie. Koncert skončil, všetci sme sa rozlúčili a každý s dobrým dojmom s koncertu odišiel domou. No ja som bol šťastný 2x viac. Pretože Pán vypočul moju prosbu. Po čase sa náš kontakt a večerné rozhovory cez ICQ prestali odohrávať až sme stratili kontakt. Nevedel som onej vôbec nič a ani čo sa stalo. Modlil som sa za ňu stále aj keď nie tak intenzívne ako keď sme boli na nete spolu. Prešlo par mesiacov a blížil sa letný tábor zdravia na ktorom mala byť aj osoba za ktorú som sa modlieval. Mal som toho v práci veľa tak som uvažoval, že zruším výlet. A ešte aj k tomu som si kúpil cabrioleta a trebalo veľa veci okolo neho vybaviť. Bol som presvedčený, že výlet odvolám. Veď ma tam nič neťahalo. Ale vo vnútri som stále cítil nejaký nepokoj a výčitky k priateľom, že som im to sľúbil. Tak sme išli opäť spoločne na výlet sa trosku zdravotne zrekreovať. Pri registrácií sme sa opäť stretli, usmiali sa na seba a objali. Pár krát sme sa za deň stretli prehovorili par slov a každý šiel po svojom. Každý večer sa robili na našej izbe večerné movie, tak veľa mladých bolo nasáčkovaných na zemi a sledovali film. Počas týchto večerov som si uvedomil, že hlboko v duši prechovávam a potláčam city k tejto osôbke. Začal som sa modliť aby mi Pán ukázal čo mam robiť. Chcel som poznať Jeho názor nato všetko. Nechcel som konať zo svojej vôle ale chcel som sa riadiť tým čo mi Pán povie lebo verím že len On vie čo je pre mňa správne a dobré. Modlil som sa aby Boh pôsobil aj na ňu aby prehovoril do jej vnútra. Ďalšie večeri som sa modlil k Bohu o to, že ak je to tá osoba ktorú pripravil pre mňa a stvoril pre mňa aby mi dal nejaké znamenie. Začal som sa modliť konkrétne, aby ma chytila za ruku a ja by som už rozumel čo mi tým Pán chce povedať. Prešli 2 večeri a nič. Utešovali ma modlitby k Bohu a už som strácal nádej. No veril som, že to ma tak byť a že Boh ma pre mňa niečo iné prichystané. Bol piatok večer, začiatok biblickej Soboty. S partiou priateľov sme pozerali film Amazing Grace a v ten večer som zacítil dotyk na ruku. Zovrel som ruku a v nej som zacítil nežnú ruku ženy ktorú mi poslal Boh. Myslel som si, že sa mi sníva ale bolo to tak. Pán počuje naše modlitby. Je to veľmi dlhá skúsenosť ale myslím že hlavne gro som vám napísal. Takže ten piatok večer som spoznal dievčinu ktorú Pán pripravil pre mňa. Sobotu sme sa spoločne modlili za náš vzťah aby nás Boh viedol a bol našim vzorom.

 

    Od malička kráčam s Pánom cestou života. Učí ma poslušnosti, ukazuje mi cestu kadiaľ mám kráčať a ako mu mám slúžiť. Som mu moc vďačný. Už rozumiem keď žalmista nazval že je to predivný Boh. V mojom živote sa odohralo veľa dramatických udalosti a jednu z nich som sa vám v krátkosti rozhodol opísať.


Hodnotenie: ******
- Váš prehliadač nepodporuje jazyk JavaScript a preto nie je možné zobraziť príspevky.
O dokumente
Autor: Ľubo
Vytvorené: 22.11 2008
Prečítané: 3960x
Iné tituly
Neplánované a predsa plánované leto Neplánované a predsa plánované leto

Leto 2008 som vôbec neplánovala. Povedala som si len, že ostanem doma, budem pekne zarábať peniažky, liezť po Tatrách a pomáhať našim. Žiadny tábor, žiadne iné výlety. Síce pomyslenie, že to budú prvé prázdniny po desiatich rokoch bez nejakého tábora s mojimi blízkymi veľmi bolelo...
Anna
Lekcia šoférovania Lekcia šoférovania

Predstavte si tiché, maličké mesto, v ktorom stretnúť auto na ceste znamená mať veľké šťastie. Alebo nešťastie?
Bývala som na veľmi tichej ulici plnej rodinných domčekov, peknou prírodou neďaleko s menším parkom a jazerom. Nuž, ale všetky výhody majú aj svoje nevýhody. Tá moja bola, že som bývala za veľmi ostrou zákrutou. Niekto si môže povedať, že “Pch! Veď to nič nie je!” To som si myslela aj ja až toho jedného pre mňa osudného dňa.
Kika
To nevysvetlíš! To nevysvetlíš!

Mal som taký vnútorný silný pocit, že: „Nerob to“ ! Bol som zmetený, veď to nedávalo zmysel. Veď ak to nespravím moje štúdium sa definitívne skončí a ja ho mám predsa tak rád.
Maco
Skutočný príbeh ako sa z ateistu stal kresťan Skutočný príbeh ako sa z ateistu stal kresťan

Bola som ateistka. Neverila som, ze Boh existuje. Rodicia ma k viere nikdy neviedli, aj ked svadbu mali v evanjelickom kostole a povazuju sa za evanjelikov. Obe moje stare mamy pravidelne a vene navstevovali evanjelicky kostol a tak som sa sem-tam na Vianoce v kostole objavila s nimi. Ja som sa vsak povazovala za ateistku, ved ani pokrstena som nebola ako male dieta, lebo moj otec to nedovolil.
Anna
Ako nám Boh našiel prácu Ako nám Boh našiel prácu

Niektorí možno poznate ” obdobie sucha”, keď vám nič nevychádza, máte plno problémov, otázok a dokonca aj Pán Boh je akýsi mĺkvy, zdá sa, akoby vás opustil aj On. Moje posledne obdobie sucha bolo dlhšie a suchšie ako som si vedela predstaviť. V máji 09 som zmaturovala, a dala som si prihlášky na VŠ, na môj vysnivany odbor, že si konečne splním môj sen. S napätím som čakala na konečný verdikt. Keď mi ale zo všetkých 3 univerzít prišla negatívna odpoveď, cítila som sa strašne.. posledná z posledných, najhlúpejšia z najhlúpejších. V mysli sa mi hneď vynorila otázka: ,,a čo teraz?
Sarah
© 2010 bibliaaty.sk
Načítavanie...