Neplánované a predsa plánované leto
Anna
(1990)

pridané 06.01 2009
       Leto 2008 som vôbec neplánovala. Povedala som si len, že ostanem doma, budem pekne zarábať peniažky, liezť po Tatrách a pomáhať našim. Žiadny tábor, žiadne iné výlety. Síce pomyslenie, že to budú prvé prázdniny po desiatich rokoch bez nejakého tábora s mojimi blízkymi veľmi bolelo... No rozhodnutie padlo. Keď chcem ešte niekam ísť, musím si na to zarobiť.
Nájsť si brigádu nebolo veľmi ľahké... Čas bežal, koniec školského roka sa blížil a nič... Predložila som túto vec tomu Najvyššiemu a prosila ho, aby ma poslal na miesto, kde On chce, a tiež, nech môžem byť pri tom užitočná. Neskôr sa vyskytli tri možností. Jedna z nich prišla úplne nečakane a nebrala som ju veľmi reálne, keďže som chcela niečo blízko domova. Rozhodnutie bolo ťažké. S kamarátkou Barčou, s ktorou sme chceli brigádovať spolu, sme sa začali ešte viac za to modliť. Čas sa krátil a bolo treba sa rýchlo rozhodnúť. Sedela som vo svojej izbe na okne, modlila sa a prosila o múdrosť k správnemu rozhodnutiu. Niečo mi vravelo, aby som prijala sestrinu ponuku. Tá mi vybavila, že môžem prísť aj s Barčou brigádovať do záhradníctva. Háčik bol v tom, že to bolo až v Topoľčanoch a ja som predsa chcela byť doma. A tam som nemala ani najmenšiu chuť ísť. Preto som vylúčila túto možnosť. No vo vnútri stále ma niečo škrelo a vravelo CHOĎ! A začali sa vynárať otázky: „A prečo by som tam mala ísť?...“ „A prečo nie?!“... Bola som z toho zúfalá. Ktorý je ten správny hlas? Stále som sa modlila...až kým som opäť nepočula tichý hlas, ktorý mi povedal, CHOĎ! Zavolala som teda kamarátke a povedala jej o tejto možnosti a že ja som už rozhodnutá ísť. Ona bez váhania, na moje počudovanie, povedala IDEM! A tak sme išli. Keď sme však prišli do tej firmy, chceli od nás životopis, čo sme vôbec nečakali. Veď sme prišli robiť do záhrady. Trhať burinu a polievať kvety vie hádam každý. Tak sme sa vrátili, rýchlo napísali životopis a priniesli ho. Tu nás čakala ďalšia negatívna správa. Budú mať dovolenku, kvôli tomu bude zavreté. Čiže, nepotrebujú nás. Sklamané sme šli hľadať šťastie inde. No nikde nič. V strede týždňa Barču napadlo, že naša vedúca nás pýtala, či by sme nešli na Camporee pomôcť variť. Keďže sme išli do Topoľčian, odmietli sme. Aj keď už pár týždňov od vtedy ubehlo, skúsili sme jej napísať SMS-ku, či to ešte platí. Nechali sme to na Božiu vôľu. Až pred spaním nám prišla od nej odpoveď. Bola veľmi šťastná, že sme sa ozvali. Ráno sa totiž modlila, aby jej Boh poslal ešte dve pomocníčky „kuchárky“, ktoré jej chýbali a najradšej by bola, keby sme to boli práve my. Tešili sme sa, že nakoniec budeme na tábore a k tomu si zarobíme. Síce som nechápala, prečo ma Boh najprv poslal tam. Možno preto, aby sme obe spoznali super nových priateľov, prežili krásny týždeň plný humoru, alebo...aby sme sa tam vrátili?
Po naozaj krásnom týždni strávenom v Topoľčanoch sme sa vrátili domov, vyzbrojili sa a daváj variť deťom na Camporee. Tu sme opäť zažili nádherné chvíle s našimi deťúrencami a hlavne v blízkosti Boha. Keď sme sa vrátili, pomaly končil júl a ja som rozmýšľala čo budem robiť v auguste. Pýtala som sa Boha, prečo som mala ísť do tých Topoľčian, keď som sa musela vrátiť. Nemusela som dlho premýšľať. Neprešli ani tri dni čo sme sa vrátili z Camporee , keď mi zvonil telefón. Skoro som odpadla. Volali zo záhradníctva, či by sme nechceli prísť brigádovať. Bola som v rozpakoch. Nakoniec sme sa dohodli s Barčou, že pôjdeme. Mali sme naozaj dobrú brigádu v príjemnom prostredí medzi samými stromčekmi, na slniečku, čerstvom vzduchu, s príjemnou tetou, ktorej sme robili spoločnosť. Poobedia boli ešte krajšie. Prežité s rodinou alebo s novými jedinečnými priateľmi, cez ktorých sme obe mohli lepšie spoznať Boha, prežiť jeho blízkosť a cítiť jeho lásku. Boli to nádherné nezabudnuteľné chvíle, kde som naozaj mohla prežívať veľkú radosť a kde som fakt cítila, že Boh je na každom kroku so mnou. A ešte stále je to tak. Aj vďaka nim, môžem byť bližšie k nášmu Pánovi.
Tieto nenaplánované prázdniny, ktoré sme ukončili u nás v Tatrách výstupom na Rysy, som nechala v Božích rukách. Lepšie som spraviť nemohla. Hoci som nie hneď a vždy chápala jeho zámer, teraz ho už lepšie chápem. A On mi ich naplánoval naozaj skvelé, za čo mu z celého srdca ďakujem.

Hodnotenie: ******
- Váš prehliadač nepodporuje jazyk JavaScript a preto nie je možné zobraziť príspevky.
O dokumente
Autor: Anna
Vytvorené: 06.01 2009
Prečítané: 5389x
Iné tituly
Ako nám Boh našiel prácu Ako nám Boh našiel prácu

Niektorí možno poznate ” obdobie sucha”, keď vám nič nevychádza, máte plno problémov, otázok a dokonca aj Pán Boh je akýsi mĺkvy, zdá sa, akoby vás opustil aj On. Moje posledne obdobie sucha bolo dlhšie a suchšie ako som si vedela predstaviť. V máji 09 som zmaturovala, a dala som si prihlášky na VŠ, na môj vysnivany odbor, že si konečne splním môj sen. S napätím som čakala na konečný verdikt. Keď mi ale zo všetkých 3 univerzít prišla negatívna odpoveď, cítila som sa strašne.. posledná z posledných, najhlúpejšia z najhlúpejších. V mysli sa mi hneď vynorila otázka: ,,a čo teraz?
Sarah
Lekcia šoférovania Lekcia šoférovania

Predstavte si tiché, maličké mesto, v ktorom stretnúť auto na ceste znamená mať veľké šťastie. Alebo nešťastie?
Bývala som na veľmi tichej ulici plnej rodinných domčekov, peknou prírodou neďaleko s menším parkom a jazerom. Nuž, ale všetky výhody majú aj svoje nevýhody. Tá moja bola, že som bývala za veľmi ostrou zákrutou. Niekto si môže povedať, že “Pch! Veď to nič nie je!” To som si myslela aj ja až toho jedného pre mňa osudného dňa.
Kika
Skutočný príbeh ako sa z ateistu stal kresťan Skutočný príbeh ako sa z ateistu stal kresťan

Bola som ateistka. Neverila som, ze Boh existuje. Rodicia ma k viere nikdy neviedli, aj ked svadbu mali v evanjelickom kostole a povazuju sa za evanjelikov. Obe moje stare mamy pravidelne a vene navstevovali evanjelicky kostol a tak som sa sem-tam na Vianoce v kostole objavila s nimi. Ja som sa vsak povazovala za ateistku, ved ani pokrstena som nebola ako male dieta, lebo moj otec to nedovolil.
Anna
Riskantná zásielka Riskantná zásielka

Biblia hovorí, že človek si veľmi škodí, keď sa zaručuje za cudzieho človeka. Po istom váhaní som sa rozhodol objednať si tovar zo zahraničia a za tovar zaplatiť vopred bez akejkoľvek záruky. Znamenalo to pre mňa dôverovať úplne cudziemu človeku a podstúpiť riziko.
Martin
Sen či realita? Sen či realita?

Pri konci pobytu som tam zazrel niekoho nového. Áno, bolo to dievča. Zo začiatku som si ju vôbec nevšímal ale prišiel čas kedy uprela svoje oči na mňa a donútila moju myseľ pracovať.
Ľubo
© 2010 bibliaaty.sk
Načítavanie...