Lekcia šoférovania
Kika
(1983)

pridané 01.12 2008
   Predstavte si tiché, maličké mesto, v ktorom stretnúť auto na ceste znamená mať veľké šťastie. Alebo nešťastie?
Bývala som na veľmi tichej ulici plnej rodinných domčekov, peknou prírodou neďaleko s menším parkom a jazerom. Nuž, ale všetky výhody majú aj svoje nevýhody. Tá moja bola, že som bývala za veľmi ostrou zákrutou. Niekto si môže povedať, že “Pch! Veď to nič nie je!” To som si myslela aj ja až toho jedného pre mňa osudného dňa.
     V tom období som svoj život prežívala veľmi intenzívne s Pánom Bohom. Čítala jednu úžasnú knihu “Útek k Bohu”. Bola návodom k tomu, ako budovať dobrý vzťah s Pánom Bohom a to ako počuť a rozpoznať jeho hlas. A práve načúvanie Božieho hlasu mi zachránilo “kožu”.
     Jedného dňa, keď som sa vracala z práce na svojom veľkom bielom jeep-e - mala pustenú hudbu a premýšľala, čo budem robiť vo svojom voľnom čase - sa TO STALO! Ako ľahkomyseľný mladý človek, ktorý veľmi nedbá na nebezpečenstvo ciest som zrezávala tu prudkú zákrutu blízko môjho domu. Veď som nikdy žiadne auto v protismere nestretla! Tak čo! A k tomu som sa ponáhľala domov. Veď som bola konečne voľná z práce a k tomu mám rada rýchlu jazdu. Tak prečo sa zdržiavať pribrzďovaním auta? Sto krát sa mi nič na tej osudnej ostrej zákrute nestalo. Ale sto - prvý krát som to šťastie nemala.
     Rútim sa mojim jeepom do zákruty a zrazu počujem výkrik. “Brzdi!!!!!!! Hneď!!! Dupni na brzdu!!!” Bol to taký silný hlas, že som sa až zľakla, že kto na mňa kričí, lebo v aute som bola sama. V reflexe som prudko zabrzdila, aj napriek tomu, že som nevidela žiadne auto v protismere. No to som bola už v neprehľadnej zákrute. V tej istej sekunde ako som zabrzdila, sa na mňa v protismere vyrútilo veľké auto, tiež jeep. Cesta bola úzka, a keby nepribrzdím, stretneme sa v tvári tvár čelným nárazom. No takto sme sa v klude a pokojne obišli. Srdce mi bilo tak rýchlo ako keby som bežala maratón. Až po tom všetkom som si uvedomila, že človek ktorý na mňa skríkol “Brzdi!”, bol len hlasom v mojej hlave. Bol to Pán Boh, ktorý ma zachránil pred haváriou! Keby som počula len tichý hlas môjho svedomia: “ spomaľ, nemala by si isť tak rýchlo, lebo nikdy nevieš čo sa môže stať”, tak by som určíte ten hlas nepočúvala a zo zdravou kozou určíte neobišla.
     Pán Boh musel na mňa skríknuť, aby som ho počúvala. Tak ako niekedy musia skríknuť rodičia na vlastne deti, keď sa rútia do nebezpečenstva, ktoré svojim detským rozumom nechápu alebo nerozpoznajú. Vždy som túžila mať živú skúsenosť s Pánom Bohom, počuť ho, vnímať ho ako živú osobu, ktorá je vždy po mojom boku, tak ako ju mal autor knihy Útek k Bohu, ktorú som v tom čaše čítala. No a Pán Boh mi ju dal spolu s lekciou šoférovania veľkých áut na amerických cestách.
Hodnotenie: ******
- Váš prehliadač nepodporuje jazyk JavaScript a preto nie je možné zobraziť príspevky.
O dokumente
Autor: Kika
Vytvorené: 01.12 2008
Prečítané: 5629x
Iné tituly
Bizardná cesta do Kolína Bizardná cesta do Kolína

Po chvíľke som narazil na jednu pani a spýtal sa jej ako sa dostanem do Kolína. Ona sa ma na oplátku hneď spýtala, v ktorom vlaku sedím a ktorý je môj vagóne. Keď som jej ho ukázal, pozrela na mňa naliehavým pohľadom a povedala: "Rýchlo si odtiaľ zoberte svoje veci a prestúpte si do predných vagónov tohto vlaku, veď sedíte vo vagóne do poľskej Varšavy! V krku mi vyschlo a najrýchlejšie ako som vedel, som utekal pre svoje veci.
Paľo
Keď nájdeš istotu v neistote Keď nájdeš istotu v neistote

Profesorka rozdala papiere a taktiež samotné znenie úloh. Zobral som ich do rúk a začal odhora prezerať. Toto viem, tamto viem, aj toto, toto tiež... Až som došiel po jednu poslednú veľkú otázku.. Vyvalil som na ňu oči a začal si premietať v hlave všetko to čo som deň predtým videl v materiáloch od profky.. Ale aj po prehľadaní všetkých priečinkov v mojom ľudskom harddisku som nič nenašiel.
Paľo
Skutočný príbeh ako sa z ateistu stal kresťan Skutočný príbeh ako sa z ateistu stal kresťan

Bola som ateistka. Neverila som, ze Boh existuje. Rodicia ma k viere nikdy neviedli, aj ked svadbu mali v evanjelickom kostole a povazuju sa za evanjelikov. Obe moje stare mamy pravidelne a vene navstevovali evanjelicky kostol a tak som sa sem-tam na Vianoce v kostole objavila s nimi. Ja som sa vsak povazovala za ateistku, ved ani pokrstena som nebola ako male dieta, lebo moj otec to nedovolil.
Anna
Ako nám Boh našiel prácu Ako nám Boh našiel prácu

Niektorí možno poznate ” obdobie sucha”, keď vám nič nevychádza, máte plno problémov, otázok a dokonca aj Pán Boh je akýsi mĺkvy, zdá sa, akoby vás opustil aj On. Moje posledne obdobie sucha bolo dlhšie a suchšie ako som si vedela predstaviť. V máji 09 som zmaturovala, a dala som si prihlášky na VŠ, na môj vysnivany odbor, že si konečne splním môj sen. S napätím som čakala na konečný verdikt. Keď mi ale zo všetkých 3 univerzít prišla negatívna odpoveď, cítila som sa strašne.. posledná z posledných, najhlúpejšia z najhlúpejších. V mysli sa mi hneď vynorila otázka: ,,a čo teraz?
Sarah
To nevysvetlíš! To nevysvetlíš!

Mal som taký vnútorný silný pocit, že: „Nerob to“ ! Bol som zmetený, veď to nedávalo zmysel. Veď ak to nespravím moje štúdium sa definitívne skončí a ja ho mám predsa tak rád.
Maco
© 2010 bibliaaty.sk
Načítavanie...