Denník pocitov

Dnes ráno som sa dozvedel, že mi mama rozbila obľúbený pohár ktorý mi bol vzácny pretože to bol môj dar na osemnáste narodeniny. Samozrejme, že ma ta správa hneď zarmútila a moja reakcia bola iba pripomienka, že som si mal dávať naňho väčší pozor a mať ho umiestený v mojej izbe a nie v kuchyni kde bol vystavený potenciálnemu nebezpečenstvu likvidácie.
Nad čím som sa zamyslel bola ale reakcia mojej mamy, ktorá namiesto toho aby vyslovila sústrasť, že ju to mrzí začala vehementne ospravedlňovať svoj čin tým, že to len slabučko posunula a on a rozbil o stenu. A neustále dokola, že to ona za to nemôže. Mne to bolo jasné, že to nespravila na schvál, no úplne inak by mi padli slová sústrasti a vyjadrenie toho, že je jej ľúto čo sa to stalo. Ľudia by si mali uvedomiť, že jedno vyjadrenie sústrasti a súcitenia môže byť omnoho viac ako niekoľko hodinové ospravedlňovanie a zbavovania sa osobnej zodpovednosti za veci ktoré iných mrzia.

Presne viem o com hovoris.. Ludia casto reaguju tymto stylom a aj mne je to niekedy velmi luto, ze clovek nechce od nich zazrak, aby to vratili spat, ked sa to uz neda, ale aspon par slov utechy.. Nevravim, ze ja som uplne bezchybny, ale viem si priznat vinu.. No najdolezitejsie je povedat aspon prepac alebo nechcel som, ci je mi to luto... Z vlastnej skusenosti viem, ze vyhovaranie tomu cloveku na dusi neulavi, lebo si je vedomi svojho cinu.. Skor sa bude svedomie ozyvat a bude ho ta situacia hryzt.. Preto je lepsie byt uprimny hned od zaciatku, aby som potom pod vahou svojho svedomia nepocitoval este vacsiu vinu.. PS: Je mi luto, ze sa ti rozbil tvoj oblubeny pohar

V tomto mam podobny problem. Casto si obhajujem chybu namiesto ospravedlnenia ci uz to bola uplne moja chyba alebo len nehoda. Urcite je to aj vec vychovy. Pokial clovek neni k tomuto aj vedeny (k ospravedlniu sa) tazko sa mu to hovori. Nietory sa to musia ucit. Najme v rodinach. Viem o com hovoris kedze ten pohar mi bol velmi znamy . Aj moj dopadol podobne...

Keďže je to denník pocitov, tak píšem moje pocity Som šťastná, pretože viem, že som princezná-dcéra toho najvyššieho, najmocnejšieho, najláskavejšieho, najmilostivejšieho....Kráľa a Vládcu tohto vesmíru, ktorý položil za mňa svoj život, odpustil mi moje hriechy a S ktorým (BOHOM) NIE JE NIČ NEMOŽNÉ!!!

hm....mám veľkú radosť, že som mohla byť na skvelej akcii, na ktorej som bola veľmi povzbudená a kde som stretla mojich starých i nových priateľov, ktorých mám veľmi rada.... Som fakt rada, že som vás mohla po dlhšom čase vidieť a prežiť s vami krásnu požehnanú sobotu plnú radosti a tiež Božej prítomnosti

čo viac dodať? hm?... skrátka len toľko, že aj ja som šťastná že som sa mohla stretnúť so super mňam ľudmi len škoda že som sa nemala možnosť so všetkými porozprávať trošku viac...

Aj ja sa k vam pripajam a chcem vyjadrit velku radost a vdacnost za nadhernu sobotu v Trencine a tiez cely tyzden, ktory bol velmi velmi povzbudzujuci a plny mocnych myslienok vyslanych Svatym Duchom az do nasich srdiecok Som velmi rad ze som mohol tento cas stravit s mojimi priatelmi a spolocne byt uzasnuty nad velkym dielom ktore Pan Boh tvori v kazdom z nas

Som veľmi štastný, že mi konečne vyšla brigáda. Teda cestujem až zajtra, ale vyzerá to tak, že sa už nič nepokazí ako to bolo po prvý krát. Pretože ešte začiatkom prázdnin som mal ísť cez jednu agentúru do Česka. No nejak to padlo. Uvedomil som si, že to tak chcel Boh. Som o tom presvedčený, pretože s kamošmi na skupinke sme sa dosť modlili o to, aby nám brigáda vyšla. No keď nám ta prvá brigáda nevyšla, tak som bol z toho dosť sklamaný, ale teraz som pochopil, že Boh mal pre nás pripravené niečo lepšie z viacerými výhodami. Len som sa chcel podeliť o moje pocity ktoré teraz prežívam. A chcel by som Vás povzbudiť k tomu, aby ste nezúfali keď Vám nevýjde Váš plán, pretože Boh má pre Vás pripravený oveľa lepší. Len treba zotrvať v modlitbe....tak čaute o cca. mesiac

Mam velmi dobry pocit s toho ze mam okolo seba ludi ktory chcu nasledovat Boha a som Bohu vdacny za to ze mozem patrit do tohot spolocenstva.

Návrat z moci dnešnej noci

Zrodil som sa do samoty, už len noc mi dáva  pocit,
že v radosti márnosti nenájdem jasný zmysel pre cit.
Kde je svetlo z hviezd ktoré sa ti leskli na tvary?
Kde nájdem opäť nádej zo srdca ktoré láskou žiary?

Večer skrýva vašu myseľ  v opojení  tónov hľadáte cieľ,
cieľ ktorý nezrelosťou míňate, pre  pokryteckú slabosť  vašich tiel.
Patrí vám svet? Zostávate sami v sebe. Máš ešte čas?
Prejaviť ten malý kúsok ľudského čo je v tebe?

Dnešok ste mi ukradli, dostanem ho ešte späť?
Môže človek skúsiť azda skryť ten smútok do pár viet?
Úsmev na svet, môže byť len divadelnou hrou,
nereálnosť je stav ktorý zatrasie i mnou