Kniha Žalmov - Z
Jozef Roháček
2, 1-12

1 Prečo sa búria národy, a ľudia myslia márne veci? 2 Kráľovia zeme sa postavujú, a kniežatá sa spolu radia proti Hospodinovi a proti jeho pomazanému a hovoria: 3 Roztrhajme ich sväzky a zahoďme od seba ich povrazy. 4 Ale ten, ktorý prebýva v nebesiach, smeje sa; Pán sa im vysmieva. 5 Vtedy bude hovoriť s nimi vo svojom hneve a svojou prchlivosťou ich predesí a povie: 6 Ale ja som ustanovil svojho kráľa nad Sionom, vrchom svojej svätosti. 7 Rozprávať budem o ustanovení zákona. Hospodin mi povedal: Ty si môj syn; ja som ťa dnes splodil. 8 Požiadaj odo mňa, a dám ti národy, tvoje dedičstvo, tvoje državie, končiny zeme. 9 Roztlčieš ich železným prútom; roztrieskaš ich ako nádobu hrnčiara. 10 A tak teraz buďte rozumní, kráľovia; učte sa, sudcovia zeme! 11 Slúžte Hospodinovi v bázni a veseľte sa s trasením. 12 Ľúbajte syna, aby sa nerozhneval, a pohynuli by ste na ceste, lebo sa skoro zapáli jeho hnev. Blahoslavení sú všetci, ktorí sa utiekajú k nemu.

© 2010 bibliaaty.sk
Načítavanie...