Prorok Micheáš - MICH
Jozef Roháček
7, 1-20

1 Beda mne, lebo som ako oberky leta, jako paberky oberačky hrozna; nieto strapca na zjedenie, prvotiny fíku, čoho si žiada moja duša. 2 Vyhynul zbožný človek zo zeme, ani nie je medzi ľuďmi úprimného. Všetci, koľko ich je, úkladia krvi, každý loví svojho brata do siete. 3 Oboma rukami idú vykonať zlé, aby ho dobre vykonali; knieža požaduje, a sudca súdi za úplatok, veľmož hovorí zkazu svojej duše, a všetci dovedna zapletajú vec. 4 Najlepší z nich je ako bodliak, najúprimnejší horší ako plot z tŕnia. Deň tvojich špehúnov, prorokov, deň tvojho navštívenia ide! Teraz už nastane ich bezradný zmätok. 5 Neverte priateľovi, nenadejte sa na vodcu; pred tou, ktorá leží v tvojom lone, stráž dvere svojich úst. 6 Lebo syn robí potupu svojmu otcovi; dcéra povstáva proti svojej materi, nevesta proti svojej svokre; nepriateľmi človeka sú jeho domáci. 7 Ale ja budem vyzerať Hospodina, budem očakávať na Boha svojho spasenia; môj Bôh ma vyslyší. 8 Neraduj sa nado mnou, moja nepriateľko! hovorí dcéra Jeruzalema. Keď som aj padla, zase povstanem; keď sedím vo tme, Hospodin mi je svetlom. 9 Ponesiem zúrivý hnev Hospodinov, lebo som hrešila proti nemu. Až keď rozrieši moju pravotu a vykoná môj súd, zase ma vyvedie na svetlo; budem vidieť jeho spravedlivosť. 10 A uvidí to moja nepriateľka, Babylon a Assúr, a pokryje ju hanba, tú, ktorá mi vravela: Kde je Hospodin, tvoj Bôh? Moje oči sa podívajú na ňu; teraz už bude na to, aby ju pošliapali jako blato ulíc. 11 Deň staväť tvoje ohrady! Ten deň, ktorého budú ďaleko posunuté tvoje hranice! 12 Bude to deň, ktorého prijdú k tebe z Assýrie a z miest Dolného Egypta a od Dolného Egypta až po Rieku od mora k moru a od vrchu k vrchu. 13 Ale jednako bude zem pustinou pre jej obyvateľov, pre ovocie ich skutkov. 14 Pas svoj ľud svojím prútom, stádo svojho dedičstva, ktoré býva osobitne, v lese, prostred polí; nech pasú v Bázane a Gileáde jako za dní drievneho veku. 15 Jako za dní, keď si vyšiel z Egyptskej zeme, mu ukážem zázraky. 16 Národy to uvidia a budú sa hanbiť pre všetku svoju silu; položia ruku na ústa, ich uši ohluchnú. 17 Budú lízať prach ako had, ako zemskí plazi trasúc sa polezú zo svojich dier; k Hospodinovi, nášmu Bohu, prijdú so strachom a budú sa ťa báť. 18 Kde kto je silný Bôh ako ty, ktorý odpúšťaš neprávosť a netrestajúc ideš popri prestúpení ostatku svojho dedičstva? Nedrží navždy svojho hnevu, lebo má záľubu v milosti. 19 Zase sa zľutuje nad nami; zdeptá naše neprávosti. A zahodíš všetky ich hriechy do hlbín mora. 20 Dáš Jakobovi pravdu, milosť Abrahámovi, čo si prisahal našim otcom od pradávnych dní.

© 2010 bibliaaty.sk
Načítavanie...