Prvá kniha Mojžišova (Genezis) - 1MOJ
Jozef Roháček
21, 1-34

1 A Hospodin navštívil Sáru, tak ako povedal, a učinil Sáre, jako hovoril. 2 A počala a porodila Sára Abrahámovi syna v jeho starobe na určený čas, o ktorom mu hovoril Bôh. 3 A Abrahám nazval meno svojho syna, ktorý sa mu narodil, ktorého mu porodila Sára, Izák. 4 A Abrahám obrezal Izáka, svojho syna, keď mu bolo osem dní, tak ako mu prikázal Bôh. 5 A Abrahámovi bolo sto rokov, keď sa mu narodil Izák, jeho syn. 6 A Sára povedala: Bôh mi spôsobil smiech. Každý, kto to počuje, bude sa mi smiať. 7 A riekla: Kto by bol kedy povedal Abrahámovi, že Sára bude kojiť deti! No, porodila som syna v jeho starobe. 8 A dieťa rástlo a bolo odstavené. A Abrahám urobil veľkú hostinu v deň, v ktorý bol odstavený Izák. 9 A Sára videla syna Hagari, Egypťanky, ktorého porodila Abrahámovi, že je posmievač. 10 A povedala Abrahámovi: Vyžeň túto dievku i jej syna, lebo nebude dediť syn tejto dievky s mojím synom, Izákom. 11 Ale vec bola veľmi zlá v očiach Abrahámových pre jeho syna. 12 Avšak Bôh riekol Abrahámovi: Nech to neni zlým v tvojich očiach pre chlapca a pre tvoju dievku. Vo všetkom, čo ti povedala Sára, poslúchni na jej hlas, pretože v Izákovi sa ti bude volať semä. 13 Ale aj syna dievky učiním národom, lebo je tvojím semenom. 14 Vtedy vstal Abrahám skoro ráno a vzal chlieb a kožicu vody a dal Hagari položiac to na jej plece, i dieťa, a poslal ju preč, a išla a blúdila po púšti Bér-šeby. 15 A keď sa minula voda z kožice, pohodila dieťa pod jeden z krov 16 a odišla a sadla si naproti vo vzdialenosti tak asi na dostrel z lučišťa, lebo riekla: Nech nevidím zomierať dieťa. A tak sedela naproti a pozdvihla svoj hlas a plakala. 17 A Bôh počul hlas chlapca. A anjel Boží zavolal na Hagar z nebies a riekol jej: Čo ti je, Hagar? Neboj sa, lebo hľa, Bôh počul hlas chlapca, kde je. 18 Vstaň, zdvihni chlapca a uchop ho svojou rukou, lebo ho učiním veľkým národom. 19 A Bôh otvoril jej oči, a videla studňu, v ktorej bola voda. A išla a naplnila kožicu vodou a napojila chlapca. 20 A Bôh bol s chlapcom, a vyrástol a býval na púšti, a bol z neho strelec z lučišťa. 21 A býval na púšti Fárane, a jeho matka mu vzala ženu z Egyptskej zeme. 22 A stalo sa v tom čase, že povedal Abimelech a Fíkol, knieža jeho vojska, Abrahámovi: Bôh je s tebou vo všetkom, čo robíš. 23 A tak teraz prisahaj mi tu na Boha, že neoklameš ani mňa ani môjho syna ani môjho vnuka. Podľa milosrdenstva, ktoré som ja učinil tebe, učiníš mne i zemi, v ktorej pohostíniš. 24 A Abrahám povedal: Ja prisahám. 25 Ale tu karhal Abrahám Abimelecha pre studňu vody, ktorú mu násilne odňali sluhovia Abimelechovi. 26 A Abimelech povedal: Neviem, kto urobil tú vec, ani ty si mi neoznámil toho, a ani ja som nepočul o tom, až dnes. 27 A Abrahám vzal drobný dobytok a hovädá a dal ich Abimelechovi, a obidvaja uzavreli smluvu. 28 A Abrahám postavil sedem oviec toho drobného dobytka osobitne. 29 A Abimelech povedal Abrahámovi: Čo znamená týchto sedem oviec, ktoré si postavil osobitne? 30 A riekol: Tých sedem oviec vezmeš istotne z mojej ruky, aby mi to bolo svedoctvom, že som vykopal túto studňu. 31 Preto nazvali to miesto Bér-šeba [Studňa-prísahy], lebo tam prisahali obidvaja. 32 A uzavreli smluvu v Bér-šebe. Potom vstal Abimelech i Fíkol, knieža jeho vojska, a vrátili sa do zeme Filištínov. 33 A Abrahám nasadil stromov v Bér-šebe a vzýval tam meno Hospodina, silného Boha večného. 34 A Abrahám pohostínil v zemi Filištínov mnoho dní.

© 2010 bibliaaty.sk
Načítavanie...